Jeju – domov morských žien a hniezdo lásky pre Kórejčanov

Autor: Michal Mitrík


Ostrov Jeju, ktorý leží v kórejskej úžine južne od kórejského polostrova, je vulkanického pôvodu. Jeho rozloha je 1,845 kilometrov štvorcových a nachádza sa na ňom najvyšší vrch Južnej Kórey, Halla-san s výškou 1,950 metrov. Vzdialenosť zo západu na východ je 73 kilometrov a zo severu na juh 31 kilometrov, celková dĺžka pobrežia je 254 kilometrov. Ostrov vznikol z vulkanických erupcií približne pred 2 miliónmi rokov, približne v období medzi treťohorami a začiatkom štvrtohôr a pozostáva prevažne z bazaltu a lávy. Má subtropické podnebie, teplejšie než zvyšok Kórey, so štyrmi ročnými obdobiami. Letá sú daždivé a zimy sú suché.

Hora Halla-san

Administratívne rozdelenie

Do roku 2005 bola provincia Jeju rozdelená do dvoch miest - Jeju a Seogwipo, a na dva kraje, Bukjeju (sever) a Namjeju (juh). Obidve mestá boli rozdelené do 31 susedstiev (dong), zatiaľčo dva kraje boli rozdelené do siedmich miest a piatich okresov a tie do 551 obcí. V roku 2005 bolo uskutočnené referendom, v ktorom bol obyvateľmi ostrova schválený návrh zlúčiť kraj Bukjeju do mesta Jeju a kraj Namjeju do mesta Seogwipo. 1. marca 2006 bola provincia premenovaná na špeciálnu samosprávnu provinciu s dvomi nominálnymi okresmi, mestami Jeju a Seogwipo. Okrem zmien v názve bola ostrovu daná aj značná administratívna sila.

Vzhľadom na malú rozlohu ostrova a počet obyvateľov (560,000 v roku 2004) je hustota zaľudnenia na ostrove vysoká – 303 obyvateľov na kilometer štvorcový a v meste Jeju dokonca 1,014 obyvateľov na kilometer štvorcový.

Pomenovanie

Nie som si istý, či naši publicisti rozlišujú medzi pomenovaním Jeju ako ostrova, mesta resp. provincie (preto v celom článku využívam univerzálne anglické označenie Jeju pre všetky tri) , každopádne Kórejčania v tom jasno majú. Ostrov Jeju má v kórejčine názov „Jejudo“, provincia Jeju „Jeju-do“(!) a mesto Jeju sa nazýva „Jeju-si“. V priebehu histórie sa však pomenovanie ostrova viackrát zmenilo a medzi niektoré kedysi používané názvy patria:

• Doi
• Dongyeongju
• Juho
• Tammora
• Seomna
• Tangna
• Tamna
• Quelpart
• Saishū

Pred anexiou Kórey Japonskom v roku 1910 bol ostrov Európanmi nazývaný Quelpart. Tento názov pravdepodobne pochádza zo skomoleniny kórejského „gyulbat“, čo v preklade znamená mandarinkové pole. Hovorí sa, že keď sa európski objavitelia pýtali na názov ostrova a zároveň ukazovali na ovocné polia, považovali odpoveď, ktorú dostali (teda gyulbat), sa názov ostrova. Názov Saishū sa začal používať Japoncami po roku 1910.

História

Podľa povesti o vzniku Samseonghyeolu bol ostrov Jeju neobývaný, pokým nevyšli zo Zeme traja bohovia pri Moheunhghyeole, severne od hory Halla-san. Jeju bol slobodnou krajinou nazývanou Tamna do roku 662 nášho leto počtu, keď sa stal protektorátom kráľovstva Silla. V roku 938 po páde Silly sa stal protektorátom Korja. V roku 1105 stratila Tamna svoju autonómiu a stala sa provinciou Korja. Korjský kráľ Uijong zmenil názov ostrova z Tamna na Jeju. V roku 1273 po porážke Sambyeolchovho povstania Mongolcami sa stal ostrov Jeju súčasťou Mongolska, a to až do roku 1367, keď sa znovu pripojil ku Korju. Podobne ako celá Kórea bol aj Jeju v roku 1910 kolonizovaný Japonskom. Po jeho porážke v II. Svetovej vojne sa stal oficiálnou súčasťou Kórejskej republiky a v roku 1946 sa stal samostatnou provinciou. V sérii udalostí medzi rokmi 1948-1954, známej ako Jeju-ský masaker, boli zavraždené desaťtisíce obyvateľov protikomunistickými jednotkami vedenými USA. V minulosti boli obyvatelia ostrova obeťami diskriminácie v dôsledku jeho polohy a izolácie. Ako pokus o pritiahnutie pozornosti bolo mesto Seogwipo ležiace v južnej časti ostrova spoluhostiteľom Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2002. 1. júla 2006 sa Jeju stal jedinou samosprávnou provinciou Južnej Kórey.

Kultúra

V dôsledku čiastočnej izolovanosti ostrova si obyvatelia vytvorili vlastnú kultúru, ktorá je odlišná od kultúry v pevninskej časti Južnej Kórey. Vzniklo tu mnoho legiend, ktoré sa viažu k histórii ostrova. Medzi najvýznamnejšie artefakty kultúry ostrova patrí všade sa vyskytujúca postava dol hareubang (kamenný starý otec), vytesaný do bloku stuhnutej lávy.

obr.: Dol haerubang

Ďalším špecifickým prvkom je matriarchálne zloženie rodín, príznačné hlavne pre ostrovy Udo a Mara, ale prítomné na celom ostrove. Najznámejším príkladom sú tzv. morské ženy (haenyeo), ktoré sú často aj hlavami rodín. Svoje pomenovanie získali podľa povolania, ktoré vykonávajú, keďže si na živobytie privyrábajú potápaním a chytaním plodov mora, často v priebehu celého roka a to bez potápačskej výstroje.

Symboly ostrova:

Rastlina – rododendrón
Strom – škoricovník gáfrový
Zviera – ďateľ

O tom, že je ostrov Jeju významný, svedčí aj to, že sa nekamaráti len tak s hocikým. Jeho sesterské provincie sú Sachalin (Rusko), Havaj (USA), Bali (Indonézia) a Hainan (Čína).

Turistický ruch

Príjmy z turistického ruchu tvoria veľkú časť ekonomiky ostrova. Vďaka teplej klíme, prírode a plážam je ostrov atraktívnou turistickou destináciou pre turistou z Kórey, Japonska, Číny a severnej a južnej Ázie. Medzi najnavštevovanejšie miesta patria vodopády Cheonjeyeon a Cheonjiyeon, hora Halla-san, jaskyňa Hyeobje a ostrov Hyengje. Okrem toho sa môžu turisti zúčastniť mnohých športových, turistických a kultúrnych aktivít, prípadne slávností konajúcich sa v priebehu roka.

obr.: Chaeonjiyeon a Chaeonjeyeon

Love Land

Park otvorený v roku 2004, podľa názvu zameraný na „materstvo a veci s tým súvisiace“. Na tému párenia medzi ľuďmi sú zamerané nielen prezentácie zamerané na osvetu v tejto oblasti, ale aj obrovské sochy, ktorých je tu celkom 140. Love land však nie je zhmotnením morálnej dekadencie Kórejčanov, ale má aj svoje historické pozadie. Po kórejskej vojne sa vďaka svojej teplej klíme stal ostrov cieľom mnohých svadobných ciest a taktiež tu mnoho dvojíc manželstvá uzatváralo, a tak sa ostrov stal centrom pre profesionálne „lámanie ľadov“ medzi pármi.

Nasledujúce obrázky nepotrebujú komentár (zrejme by bol aj tak cenzurovaný, alebo prístupný až po 22. hodine):




Zdroj: Preložené z anglickej wikipedie